Tankový prapor

Hrdinom neradostného, aj keď prevažne humorného pohľadu na vojenský život v roku 1953 je rotný Dany Smiřický (s autobiografickými rysmi J. Škvoreckého), potýkajúci sa spoločne so svojimi kamarátmi s tuposťou a „buzeráciou“ dôstojníckeho zboru. Popisuje Danymi milostnú avantúru s manželkou jedného z dôstojníkov, Janinkou Pinkasovou, jeho spomienky na neprístupné pražské dievča Lizetku, a predovšetkým to, ako s prehľadom vzdoruje dôstojníckej hlúposti, útočiacej zo všetkých strán.